LIETAŤ DO VÄČŠEJ VÝŠKY A ÍSŤ DO VÄČŠEJ DIAĽKY

      PRÍHOVOR HLAVNÉHO PREDSTAVENÉHO
      DONA ÁNGELA FERNÁNDEZA ARTIMEHO

                LIETAŤ DO VÄČŠEJ VÝŠKY

                A ÍSŤ DO VÄČŠEJ DIAĽKY

Myslím si, že toto je jeden z najkrajších darov, aké môžeme dať donovi Boscovi k týmto jeho dvojstým narodeninám – dar saleziánskej rodiny, ktorá je viac misionárska, viac apoštolská, viac „vychádzajúca von“, ako nám to pripomína pápež František.

            Milí moji,
            drahí priatelia a priateľky saleziánskej rodiny!

Keď sa tento pozdrav objavuje v Bollettino tohto mesiaca, už sme všetci plne ponorení v tomto jubilejnom roku, v tomto roku milosti, ktorý je rokom dvojstého výročia narodenia dona Bosca.

Práve uplynul svetový mesiac misií. Opakovane som spomínal a neraz som sa vám zveril s tým, že by bolo nádherné, keby sme v tomto roku dvojstého výročia nášho milovaného otca dona Bosca aj v nasledujúcich rokoch mohli počítať so silným animovaním pastorácie mladých v celej Kongregácii a saleziánskej rodine, ktoré by sa prejavilo aj v bohatej úrode misijných plodov ako „misia ad gentes“ pre celú našu apoštolskú rodinu. Misionárska povaha je skutočne „naša“, tvorí podstatu našej charizmy.

V tejto chvíli mám v živej pamäti i v srdci slávenie vyslania misionárov, ktorému som mal tú milosť s radosťou predsedať v Bazilike Márie Pomocnice na Valdoccu 28. septembra tohto roku. Bola to 145. misionárska výprava. Veľmi som myslel na tú prvú výpravu, ktorú vysielal dojatý a odhodlaný don Bosco, keď posielal svojich prvých synov, ktorých v onen ani nie tak veľmi vzdialený 11. november 1875 viedol do ďalekej Argentíny Giovanni Cagliero. Štatistiky nám hovoria o jedenástich tisícoch saleziánov dona Bosca a tritisícpäťsto dcérach Márie Pomocnice, ktorí odvtedy odišli do sveta z tejto baziliky.

Môžem sa pohrabať v truhlici svojich skúseností a porozprávať, že počas svojej služby v provincii Južná Argentína som mohol v posledných rokoch – najmä v dialógu so spolubratmi saleziánmi z Patagónie – dôkladne, s väčšou pozornosťou a obdivom študovať hrdinské stránky misií a mimoriadne apoštolské rozmery prvých synov dona Bosca, ako aj smelosť našich sestier, mladých dcér Márie Pomocnice, na latinskoamerickom kontinente. A mal som teda o dôvod viac oceniť ľudskú kvalitu, apoštolskú odvahu a svätosť prvých misionárov a misionárok. Don Raul Entraigas v životopise kardinála Cagliera napísal: „Títo muži akoby dokázali vytrhnúť zo srdca dona Bosca tajomstvo jeho svätosti.“

Pred mesiacom som na slávnosti v Bazilike Márie Pomocnice upriamil svoje oči a srdce na každého saleziána, dcéru Márie Pomocnice a laika, ktorí na Valdoccu dostávali kríž a misionársky mandát, a narýchlo som prechádzal – ako na nástupe – popri každom členovi saleziánskej rodiny z celého sveta. Tá malá skupina nechcela byť obyčajnou skupinou privilegovaných, alebo ľudí, ktorí boli vybraní výlučným spôsobom, ale troškou kvasu v mase, podnetom pre všetkých, na celom svete, aby sme vždy boli – tam, kde sa nachádzame – autentickými evanjelizátormi a misionármi mladých. Myslím si, že toto je jeden z najkrajších darov, aké môžeme dať donovi Boscovi k týmto jeho dvojstým narodeninám – dar saleziánskej rodiny, ktorá je viac misionárska, viac apoštolská, viac „vychádzajúca von“, ako nám pripomína pápež František.

V tomto misijnom mesiaci nášho jubilejného roka teda vyzývam každú skupinu našej rodiny, aby si na rôznych stupňoch riadenia vyhradila čas a uskutočnila úprimné misionárske sebahodnotenie, ktoré vás podnieti pýtať sa, ako môžeme byť viac a lepšie misionárski, podľa charakteristických prvkov charizmatickej identity našej skupiny. Výzvu adresujem aj každému priateľovi a priateľke dona Bosca, každému mladému človekovi, ktorý sa cíti inšpirovaný a milovaný otcom mladých, každému manželskému páru a každej rodine, ktorá považuje dona Bosca za svojho ochrancu a vzor.

Znamená to pýtať sa, k akej méte nás v tomto jubilejnom misionárskom roku pozýva don Bosco – ako jednotlivcov, ako rodinu alebo ako skupinu. Som presvedčený, že ak o to budeme úprimne prosiť dona Bosca, najmä prostredníctvom modlitby, postupne sa otvoria nespočetné iniciatívy a nové saleziánske misijné cesty, a to práve tam, kde sa zdalo, že nádej vyhasla. Stačí spomenúť nádherný príklad skupiny mladých, ktorí sa inšpirovaní donom Boscom a Dominikom Saviom v uplynulých mesiacoch v Sierra Leone rozhodli vyhrnúť si rukávy a riskovať svoje životy, aby zachránili životy mnohých bratov a sestier, ktorí boli dramaticky napadnutí africkým vírusom ebola.

V tomto vnímame podstatný prvok misionárskej obnovy pre saleziánsku rodinu – vedieť v našich mladých prebudiť „fantáziu dobročinnej lásky“, ako rád opakoval svätý Ján Pavol II.

Tam, kde my dospelí, ktorí sme pri donovi Boscovi, môžeme podliehať nebezpečenstvu, že „uviazneme“ v zložitých a zatuchnutých štruktúrach, ktoré nie vždy úplne zodpovedajú naliehavým potrebám tých najchudobnejších, vylúčených zo spoločnosti a ohrozených, mladí, oslovení a inšpirovaní skúsenosťou dospelých, budú môcť nájsť „nové nebo a novú zem“.

Nesmieme teda mať strach poskytnúť im priestor, aby vyleteli do výšky, aby išli ďalej. Tak bude môcť s nimi vyletieť do väčšej výšky a ísť do väčšej diaľky celá saleziánska rodina. Bude môcť byť viac misionárska a viac apoštolská. Taká, akú si ju don Bosco predstavoval, o akej sníval a akú ju formoval.

Vrúcne a s veľkou láskou vás všetkých objímam a vyprosujem vám príhovor a požehnanie dona Bosca.

                                   
                                                Angel Fernández Artime
                                                                  hlavný predstavený
 

Myšlenky hlavního představeného ke stažení ZDE >>

nebo v sekci >> Ke stažení